Románová kronika Slepá koľaj prináša príbeh nemecky hovoriacich drevorubačov, nazývaných huncokári. Izolovaná, do istej miery tajomstvom opradená komunita sa do Malých Karpát prisťahovala začiatkom 18. storočia na pozvanie Pálffyovcov - jedného z najbohatších uhorských rodov. Lesní robotníci aj vplyvní aristokrati spoluutvárali charakter horskej krajiny až do roku 1945. Povojnové vysporiadanie sa Československa s kolektívnou vinou a uplatnenie Benešových dekrétov znamenalo koniec ich pôsobenia na území západného Slovenska. Prvý diel románu približuje osudy rodín Matildy Stolzerovej i Jozefa Pálffyho v období do rozpadu Rakúsko-Uhorska. Zánik monarchie však znamená viac než len prekreslenie politickej mapy. Zákony mladej republiky klopú na dvere horských obydlí i panských sídel a hrozia neodvratným zánikom života, v ktorom platili predovšetkým nepísané zákony otcov. Ako ľahko možno zabudnúť na ľudí, ktorí boli súčasťou našej histórie, ale v jednom momente sa stali nežiaducimi?
číta: Kristína Tormová